Špeciálnopedagogické a logopedické intervencie
Tréning kognitívnych schopností
Pojmom kognitívne schopnosti sa označuje celý súbor funkcií, ktoré nám pomáhajú poznávať okolitý svet, vďaka ktorým sa môžeme efektívne učiť, efektívne vykonávať činnosti, sú zodpovedné za všetko, čo vieme. Po slovensky povedané sú to naše poznávacie schopnosti.
Čo patrí do kognitívnych schopností
Patrí tu napr. pamäť, pozornosť, myslenie, plánovanie, organizovanie, úsudok, schopnosť riešiť problémy,
porozumieť a používať reč, vyjadrovať sa. Súhrnne povedané sú to všetky funkcie, ktoré zodpovedajú za naše prijímanie informácií, ich spracovanie a prezentáciu výsledkov.
Tréning kognitívnych schopností je teda každý tréning, ktorý umožňuje posilňovať tieto poznávacie funkcie
nad rámec každodenných bežných činností. V tréningu ide o špeciálne zacielené cvičenia a iné aktivity, ktoré
aktivizujú, stimulujú ich rozvoj a podporujú ich udržiavanie. Cvičenia sú realizované vždy podľa individuálnych schopností, s individuálnym prístupom k stimulácii oslabených oblastí mozgu.
Takéto cvičenia sú potrebné nie len pre deti, ktoré majú ťažkosti s učením či celkovým nadobúdaním vedomostí, ale sú vhodné aj pre dospelých. Pravidelným mentálnym cvičením človek stimuluje, rozvíja a udržiava svoje kognitívne schopnosti, čím zabezpečuje ich zlepšovanie, rozvoj, dokáže ich udržať, ale aj predchádza ich zhoršovaniu či spomaľovaniu. Kognitívny tréning pôsobí ochranne a preventívne v zmysle oddialenia znižovania úrovne poznávacích procesov v dôsledku starnutia či neurodegeneratívnych procesov.
Pri tréningu kognitívnych funkcií sa obvykle do aktivít zapájajú tie časti mozgu, ktoré pri rutinných, bežných každodenných činnostiach nie sú používané na požadovanej úrovni a ktoré by mali udržiavať mozog v
stave vysokej výkonnosti. Pre mozog je takáto aktivita rovnako dôležitá, ako fyzická aktivita pre svaly.
Exekutívne funkcie
Okrem kognitívnych – teda v preklade poznávacích funkcií – sú pre proces učenia dieťaťa a jeho efektívnu školskú prácu potrebné aj funkcie exekutívne – riadiace, výkonnostné.
Tieto funkcie nespracovávajú žiaden obsah, ale aktivujú a riadia kognitívne funkcie. Umožňujú plánovanie činnosti, určenie a dodržiavanie postupov a pravidiel, určenie priorít, efektívne využívanie času, organizovanie všetkého druhu, riešenie problémov, schopnosť priebežne opravovať, kontrolovať, schopnosť riadiť pozornosť určitým smerom. Vďaka týmto funkciám môžeme tiež zladiť vykonávanie niekoľkých činností naraz. Exekutívne funkcie nikdy nepracujú osamote, ale vždy len v spolupráci s inými kognitívnymi funkciami.
Za zhoršením či narušením exekutívnych funkcií často stojí poškodenie alebo dysfunkcia v niektorej oblasti centrálneho nervového systému. Môže to niesť so sebou impulzivitu v konaní, nesústredenosť, nedostatok kontroly nad vlastným správaním, neschopnosť vytvárať stratégie, poučiť sa z chýb, ľudovo povedané neschopnosť "zorganizovať sa". Funkcie sa však dajú trénovať, posilňovať a rozvíjať.
Medzi najdôležitejšie exekutívne funkcie (nie len) v období školského veku patrí pracovná pamäť a kognitívne plánovanie.
Pracovná pamäť – je dočasné, krátkodobé udržanie podnetov v pamäti, udržanie informácie pre účely ďalšieho narábania s ňou. Pracovná pamäť je závislá na pozornosti, na schopnosti zamerať a udržať pozornosť.
Kognitívne plánovanie – je to najvyššia kognitívna funkcia pomocou ktorej sme schopní stavať na svojich minulých skúsenostiach a premietnuť ich do budúcnosti, sme schopní vytvárať stratégie a nekonať len systémom pokus – omyl.
V školskom období nachádzame rôzne poruchy exekutívnych funkcií v rôznom stupni a v rôznych kombináciách najmä u žiakov s poruchami aktivity a pozornosti, ako aj v rôznych formách u žiakov s poruchami učenia. Ich rozvoj je pre primerané školské výkony podstatný.
ROPRATEM
Skratka programu ROPRATEM je odvodená od názvu ROzvoj PRAcovného TEMpa. Program vznikol najmä ako pomoc deťom s pomalším pracovným tempom.
Tréning dielčích funkcií a percepcie
Proces učenia stojí na množstve funkcií a kvalite percepčného (zmyslového vnímania).
V špeciálnej pedagogike sa dnes používa pojem dielčie funkcie, čiastkové funkcie či bazálne funkcie na označovanie množstva základných funkcií mozgu, ktorých správny rozvoj a následné vzájomné prepojenie je nevyhnutným predpokladom pre správny proces učenia sa – najmä pre rozvoj takých školských zručností, ako sú čítanie, písanie a počítanie, na ktorých potom stojí celé školské vzdelávanie dieťaťa.
Pri ťažkostiach v niektorej (alebo vo viacerých) z oblastí dielčích funkcií hovoríme potom o dielčích oslabeniach výkonu (DOV), či o deficitoch čiastkových funkcií (DČF). Známa je najmä ich definícia detskou psychologičkou Dr. Brigitte Sindelar. Podľa jej údajov až 20% detí trpí deficitmi čiastkových funkcií.
Dopad takýchto deficitov na výchovno-vzdelávací proces dieťaťa môže byť veľmi vážny a môže viesť až k jeho zlyhávaniu v učení, často hneď od nástupu na plnenie povinnej školskej dochádzky.
Čo tu patrí:
Optická (zraková) oblasť – najmä:
-
vnímanie základných optických figúr
-
optická diferenciácia (rozlíšenie)
-
optická pamäť
Akustická (sluchová) oblasť – najmä:
-
vnímanie základných akustických figúr, sluchová pozornosť
-
akustická diferenciácia (rozlíšenie)
-
akustická pamäť
Oblasť vnímania telesnej schémy, seba samého v priestore – najmä:
-
hmatový zmysel
-
orientácia na sebe, na vlastnom tele
-
priestorová a plošná orientácia
Intermodalita
-
schopnosť tvoriť vzťahy medzi videným a počutým, videným a hmatovým (napr. vizuomotorická koordinácia), prepájať rôzne formy zmyslového vnímania navzájom
Serialita
-
schopnosť vnímať a chápať následnosť, postupnosť, zachovávať poradie, sled
Sindelarovej metodika
Je to metóda diagnostiky a terapie dielčieho výkonu, založená na poznatkoch z kognitívnej psychológie a vývinovej neuropsychológie. Za príčiny ťažkostí dieťaťa v učení sú podľa tejto teórie pokladané deficity v čiastkových funkciách
Neuro-vývojová stimulácia (NVS)
Základ neuro-vývojovej stimulácie (NVS) tvorí neuro-vývojová terapia. Testy a cviky vychádzajú z psychomotorického vývoja dieťaťa a sú prispôsobené tak, aby mohli byť používané aj pre väčšie skupiny detí. S NVS môžu pracovať odborníci, ktorí úspešne absolvovali teoretický aj praktický kurz „NVS Pohybom sa učíme“ v Inštitúte neuro-vývojovej terapie a stimulácie.
Reedukačné programy
Do tejto časti sa budeme snažiť zahrnúť všetky viac alebo menej známe metodiky, techniky, cvičenia s rôznym zameraním, ktoré sa dnes využívajú alebo dajú využiť v bežnej každodennej praxi špeciálneho pedagóga.
Hrové a projektívne techniky
Hrové a projektívne techniky sú také diagnostické alebo aj terapeutické techniky, ktoré sú založené na skúmaní osobnosti dieťaťa či dospelého pomocou neuvedomelých, projektívnych procesov a v procese hry. Pomáhajú odhaľovať emócie, priania, názory, prežívanie či povahové rysy dieťaťa aj dospelého.
Medzi najbežnejšie a najznámejšie techniky z tejto kategórie patria výtvarné techniky, napr. kresba (kresba postavy, kresba rodiny, kresba stromu), imaginačné, fantazijné či scénické techniky (napr. scénotest), rôzne obrázkové testy, či testy a terapie vykonávané pomocou hračiek a iných pomôcok, podnetového materiálu.
Najmä u detí majú tieto techniky vysokú výpovednú hodnotu. Dieťa obyčajne v hre alebo v kresbe ľahšie vyjadrí to, čo nevie, nedokáže povedať slovami.
Okrem diagnostickej funkcie však plnia aj funkciu terapeutickú, relaxačnú, rehabilitačnú. Kladú však vysokú náročnosť na realizátora – na jeho odbornosť aj skúsenosti, často sú tiež časovo náročné.
Školská Logopédia
Školský logopéd
-
práca s deťmi od raného detstva do 18 rokov
-
práca v zariadeniach ŠCPP (centrum špeciálnopedagogického poradenstva)
-
práca v zariadeniach CPP (centrum poradenstva a prevencie)
-
práca v základných školách
-
práca v materských školách
-
práca v súkromnom (platené služby) aj štátnom sektore (neplatené služby)
Prienik poskytovania logopedicke jintervencie KLINICKÉHO a ŠKOLSKÉHO LOGOPÉDA je starostlivosť o osoby s dysláliou, vývinovou dysfáziou, zajakavosťou, brblavosťou, OVR, narušeným vývinom reči – symptomatickými poruchami reči, mutizmom (PaedDr. Bunová Barbora, PhD).
Kde pracuje:
Školský logopéd pracuje v rezorte školstva, v štátnom a/alebo súkromnom sektore. V štátnych zariadeniach sú logopedické služby pre klientov zadarmo. Svoju profesiu vykonáva na školách (materské a základné školy – školy pre žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou, skr. NKS/vývinovými poruchami učenia, iné špeciálne školy, bežné školy s triedou pre deti s NKS, bežné školy), v školských „poradniach“ (špecializované centrum poradenstva a prevencie, centrum poradenstva a prevencie) aj v špeciálnych výchovných zariadeniach.
„Poradne“ sú zariadenia, ktoré ponúkajú tímovú výchovno-vzdelávaciu starostlivosť o dieťa na jednom mieste – zväčša ide o spoluprácu logopéda, psychológa a špeciálneho pedagóga. Často sa špecializujú na určitú skupinu detí (podľa ich jazykových ťažkostí).
Kto sú jeho klienti:
Deti od raného veku až po ukončenie prípravy na povolanie (zväčša ukončenie strednej školy).
Pracuje s deťmi s oneskoreným vývinom reči, narušeným vývinom reči (vývinovou poruchou jazyka), vývinovými poruchami učenia, narušenou zvukovou rovinou reči, zajakavosťou, brblavosťou, elektívnym mutizmom, mutizmom, surdomutizmom, dyzatriou (napr. pri deťoch s detskou mozgovou obrnou) a s deťmi s poruchou reči a s jazykovými ťažkosťami, ktoré sú dôsledkom iného zdravotného znevýhodnenia (napr. pri poruchách autistického spektra, sluchovom/zrakovom/mentálnom/telesnom/kombinovanom postihnutí….).
Čo je náplňou jeho práce:
Náplň práce závisí od toho, kde školský logopéd pôsobí.
V školách pracuje so žiakmi s NKS individuálne (alebo v rámci predmetu Individuálna logopedická intervencia, skr. ILI) aj skupinovo, kooperuje s ostatnými pedagógmi a v prípade potreby ich usmerňuje pri práci so žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Pomáha pri vypracovaní individuálneho vzdelávacieho plánu.
V CPP a CŠPP robí diagnostiku (na základe ktorej odporúča ďalší spôsob vzdelávania), terapiu (individuálnu aj skupinovú), prevenciu, poradenstvo (nielen rodičom, ale po súhlase zákonných zástupcov aj pedagógom, vychovávateľom a asistentom) a depistáže (logopedické skríningy v MŠ). Úzko spolupracuje s materskými, základnými a strednými školami, s ktorými konzultuje vplyv jazykových ťažkostí na priebeh vyučovacieho procesu. Taktiež je svojimi odporúčaniami nápomocný pri vypracovaní individuálneho vzdelávacieho plánu. V rámci osvety realizuje prednášky pre rodičov aj učiteľov. Metodicky usmerňuje pedagogických a odborných zamestnancov v školských zariadeniach, spolupodieľa sa na rozhodovaní o forme vzdelávania detí a žiakov s NKS, v prípade potreby môže navrhnúť žiakovi pridelenie asistenta učiteľa. Logopéd z poradne môže realizovať logopédiu aj v školských zariadeniach (čo je však, vzhľadom na vyťaženosť logopéda možné len výnimočne).
V prípade potreby spolupracuje aj s klinickým logopédom, klinickým psychológom, všeobecným lekárom pre deti a dorast, či iným odborným lekárom.
Výhody:
-
Úzka spolupráca so psychológmi, špeciálnymi pedagógmi a ostatnými logopédmi v rámci pracoviska – komplexná starostlivosť o dieťa
-
Možnosť individuálne prispôsobiť sa potrebám klienta – dĺžka a frekvenci.
-
Kvalita života dieťaťa/žiaka s NKS sa zvyšuje (školský logopéd odporúča ďalšie vzdelávanie – výber školy, integráciu, pomáha pri výbere povolania, o žiakovi dostáva pravidelnú spätnú väzbu od pedagógov, môže sa spolupodieľať na tvorbe individuálneho výchovno-vzdelávacieho programu…)
-
Školský logopéd sa stretáva so žiakom opakovane v priebehu niekoľkých rokov/v priebehu celej školskej dochádzky, čo mu umožňuje sledovať vývin jazykových schopností v čase, ich dopad na vyučovacie procesy, na osobnosť
Práca s klientom s narušenou komunikačnou schopnosťou (NKS)
-
Zostavenie terapeutického plánu
-
Základné orientačné vyšetrenie (dyslálie, oromotoriky)
-
Individuálna práca s deťmi s NKS
-
Rozvíjanie sluchového vnímania a fonematickej diferenciácie (schopnosť rozlišovať hlásky)
-
Rozvíjanie motoriky artikulačných orgánov a jemnej motoriky
-
Korekcia dyslálie – vyvodenie, fixácia, automatizácia hlások, aj v spolupráci s klinickým logopédom
-
Rozvíjanie aktívnej a pasívnej slovnej zásoby
-
Predchádzanie vzniku chýb a porúch reči vytváraním podmienok správnej výchovy reči
-
Prekonávanie a odstraňovanie prekážok správneho vývinu reči
-
Predchádzanie zhoršeniu chýb a porúch rečí, ktoré už vznikli
-
Pozvíjanie pamäťových schopností
Zdroje
Odborné texty som čerpala z